organizátor slovenského katolíckeho exilu, náboženský spisovateľ

* 16.03.1916 Liptovská Teplička
† 06.03.1975 Rím, Taliansko



          Bol rodákom z Liptovskej Tepličky, základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium skončil v Levoči. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého v Ríme a teologické štúdiá absolvoval na Pápežskej Lateránskej univerzite. Sviatosť kňazstva prijal 19. decembra 1942 v Ríme. 

Po príchode do Ríma pracoval najprv v Ústredí katolíckej kancelárie, neskôr ho pápež vymenoval za člena Najvyššej rady pre emigráciu pri Konzistoriálnej kongregácii, pre emigrantov zriaďoval misie najmä vo Veľkej Británii a v Brazílii. V roku 1958 navrhol založiť a pomohol uskutočniť knižnú edíciu Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedeckú ročenku Slovak Studies. S podporou slovenských katolíkov v USA začal budovať Slovenský ústav sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme, ktorý sa stal bázou mnohých akcií slovenského katolíckeho exilu. Založil Slovenské nakladateľstvo sv. Cyrila a sv. Metoda. Stal sa predsedom prípravného výboru pre vybudovanie tejto ustanovizne a bez jeho osobného pričinenia by sa toto dielo nikdy neuskutočnilo. V roku 1961 sa stal jej prvým rektorom, ktorým bol až do 28. februára 1973, kedy sa funkcie vzdal. Bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu Cleveland - Rím. a od 1. októbra 1972 až do svojej predčasnej smrti bol jeho predsedom. Od roku 1954 až do roku 1966 bol aj redaktorom časopisu slovenských katolíkov hlasy z Ríma a dal podnet k publikovaniu periodika Slovenský kňaz, ktorý sa neskôr premenil na mesačník Diakonia.

Sústredil okolo seba elitu katolíckeho duchovenstva v slovenskom exile - M. Lacko, F. Litva, J. Tomko, A. Botek, S. Faltin, D. Hrušovský a iní. Pod jeho vedením vyšli desiatky knižných publikácií. Prispieval do slovenských časopisov v zahraničí a do cudzojazyčných časopisov (napr. Osservatore Romano, Der neue Ackermann atď.) 

Z pozície kresťanského realizmu vysvetľoval moderné filozofické smery, marxizmus-leninizmus, ako aj problémy morálky a vierouky. Literárne začal pracovať ešte na Slovensku, kde napísal početné štúdie. 

Zomrel nečakane 6. marca 1975 v Ríme. Pochovali ho na rímskom cintoríne Campo Verano odkiaľ jeho telesné pozostatky neskôr preniesli do hrobky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda na nový rímsky cintorín Prima Porta. Za svoj príkladný kňazský život i za prácu pre Cirkev mu Pavol VI udelil 14. augusta 1963 titul monsignora, 30. decembra 1967 hodnosť pápežského preláta.

 

Pri príležitosti 35. rokov od úmrtia tohto významného rodáka, ktorý svojou prácou a dielom prekročil hranice Slovenska, stal sa nie len vysokým cirkevným predstaviteľom, ale aj významnou osobnosťou národa, sa dňa  14. marca 2010 uskutočnila spomienková slávnosť a svätá omša v kostole v Liptovskej Tepličke, ktorú celebroval Jozef kardinál Tomko - blízky priateľ a spolupracovník. Prítomní boli tiež ďalší vysokopostavení cirkevní činitelia - spišskí biskupi, početná skupina kňazov a duchovenstva, príbuzní a občania Lipt. Tepličky aj okolia.

1.9.2010 bol škole prepožičaný čestný názov Základná škola s materskou školou Štefana Náhalku